ŽĽAZY S VNÚTORNOU SEKRÉCIOU
Žľazy s vnútornou sekréciou sú súbory žľazových buniek, ktoré tvoria samostatné orgány alebo sú to bunky s endokrinnou funkciou lokalizované v niektorých orgánoch. Tieto žľazy nemajú samostatné vývody. Produkujú hormóny, ktoré sa uvolňujú do tkanivového moku a odtiaľ priamo do krvi, a ovplyvňujú pri tom dôležité životné funkcie v organizme, ako je rozmnožovanie, vývoj a rast, látková výmena apod. Účinok hormónov úzko súvisí so správnou funkciou vegetatívnej nervovej sústavy. Koordinačné centrá činnosti vegetatívnej nervovej sústavy a žliaz s vnútornou sekréciou sú uložené v časti medzimozgu, nazývanej hypothalamus. Medzi žľazy s vnútornou sekréciou radíme hypofýzu - podvesok mozgový, brzlík, štítnu žľazu, nadobličky, pankreas, a patria tu čiastočne aj semenníky a vaječníky.
Hypofýza - podvesok mozgový
Hypofýza patrí k najdôležitejším žľazám s vnútornou sekréciou, pretože riadi a kontroluje stabilitu stavu funkčnej rovnováhy v činnosti všetkých orgánov. Je teda prostredníkom medzi žľazami a riadiacim centrom - hypothalamom. Je uložená v priehlbine klinovej kosti na spodine mozgu a pozostáva z dvoch rozdielnych častí - adenohypofýzy a neurohypofýzy. Hormóny adenohypofýzy pôsobia na rast všetkých tkanív tela, činnosť mliečnej žľazy, činnosť pohlavných orgánov, nadobličiek apod. Hormóny neurohypofýzy ovplyvňujú sťahovanie ciev, kontrakcie maternice, vylučovanie moču či činnosť čriev.
Brzlík
Brzlík je žľaznatý orgán, zložený z jednotlivých lalôčikov, pozdĺžneho tvaru a svetlo šedej farby, uložený prednou časťou na dolnom konci hrdla, z väčšej časti v dutine hrudnej. Nejväčší je u šteniat, už 14 dní po narodení sa začína zmenšovať, jeho posledné zbytky sú však viditeľné ešte v druhom a treťom roku života psa. Brzlík ovplyvňuje rast organizmu a tlmí tvorbu pohlavných hormónov, má význam aj pri tvorbe lymfatického systému.
Štítna žľaza
Štítna žľaza leží na priedušnici, tesne za hrtanom. Je rozdelená na dva oválne laloky, spojené až 1 cm silným žľaznatým mostíkom. Štítna žľaza má tmavočervenú farbu a je pokrytá svetlým väzivovým púzdrom. Je zložená z folikulov, ktoré obsahujú tekutinu, nazývanú koloid. Táto tekutina obsahuje hormóny tyroxín a kalcitonín, ktoré zasahujú do metabolizmu tukov, cukrov, bielkovín a minerálnych látok a ovplyvňujú činnosť orgánov.
Po stranách štítnej žľazy sú uložené štyri prištítne žľazy, ktoré vylučujú parathormón, ktorý má hlavný význam pre metabolizmus vápnika v organizme - ovplyvňuje jeho vstrebávanie v čreve, hladinu v krvi, ukladanie v kostiach a vylučovanie obličkami.
Nadobličy
Nadoblička je párový orgán, uložený na prednom okraji obličiek. Skladá sa z kôry a drene, z ktorých každá produkuje iné hormóny. V kôre nadobličiek vznikajú steroidné hormóny, ktoré majú významnú úlohu v metabolizme. Dreň nadobličiek produkuje hormóny adrenalin a noradrenalin, ktoré ovplyvňujú predovšetkým vegetatívnu nervovú sústavu.
Pankreas
Pankreas - slinivka brušná - je umiestený v záhyboch dvanástnika, a je charakterizovaný ako žľaza s dvojakou sekréciou, pretože má tak exokrinnú, ako aj endokrinnú funkciu. Pankreas vylučuje do krvi hormón inzulín, ktorý má význam pre udržiavanie hladiny cukrov v krvi a jeho metabolizmus vo svaloch.
Semenník
Okrem spermií produkujú semenníky taktiež hormón testosterón, ktorý je vylučovaný do krvi a riadi produkciu spermií, má vplyv na ich životnosť, ovlplyvňuje funkciu prídavných pohlavných žliaz, pohlavné chovanie apod.
Vaječník
Vaječník okrem produkcie vajíčok taktiež vylučuje do krvi niekoľko hormónov, estrogény a gestagény. Estrogény vyvolávajú zmeny pri ruji, podmieňujú vznik pohlavných znakov a majú význam pre vývoj mliečnej žľazy. Gestagény vznikajúce v období kotnosti podmieňujú zmeny a procesy v organizme feny počas kotnosti. |
