NERVOVÁ SÚSTAVA
Nervová sústava udržiava vo vzájomnom súlade funkcie ostatných sústav a umožňuje živému organizmu prispôsobiť sa premenlivému vonkajšiemu prostrediu. Z jednotlivých sústav tak vytvára jednotný organizmus schopný samostatného života. Nervová sústava sa skladá z niekoľkých častí, centrálneho nervového systému, periférneho nervového systému a autonómnej čiže vegetatívnej sústavy.
Centrálny nervový systém - CNS
CNS prijíma prostredníctvom zmyslov a nervových zakončení vzruchy z okolitého prostredia, predstavuje ústredie pre spracovanie informácií, ich koordináciu a vydávanie príkazov. Umožňuje teda psovi rozlišovať podnety, kombinovať ich, rýchlo na ne reagovať a takisto sa prispôsobovať rôznym zmenám. CNS je uložená v pevnej schránke lebečnej dutiny a chrbticového kanála. Súčasťou CNS je mozog a miecha. Mozog je uložený v dutine, tvorenej lebečnými kosťami, tzv. mozgovni. Mozog sa delí na predný mozog, stredný mozog a zadný mozog. Predný mozog sa skladá z dvoch pologúľ, na ktorých povrchu je mozgová kôra, zložená z niekoľkých vrstiev nervových buniek. Je to miesto vzniku podmienených reflexov. Súčasťou predného mozgu je medzimozog, ktorý predáva vzruchy do príslušných oblastí mozgovej kôry psa. Zároveň je tiež centrom tepelnej regulácie a látkovej výmeny. Z vývojového hľadiska je súčasťou medzimozgu očný nerv a nervová časť očnej gule. Stredný mozog je z chrbtovej strany krytý mozgovými pologuľami a mozočkom, podieľa sa na riadení zložitých pohybov a polohy tela pri reakcii na vonkajšie podnety. Zadný mozog predstavuje predĺžená miecha, ktorá je uložená v dutine lebečnej, na rozhraní mozgového kmeňa a prednej časti miechy, a ktorá je sídlom nepodmienených reflexov. Nad predĺženou miechou je uložený mozoček, ktorého funkciou je riadenie činnosti svalov a udržanie rovnováhy. Miecha je uložená v chrbtovom kanále chrbtice a siaha od tylovej časti lebky až k siedmemu bedrovému stavcu. Je sídlom jednoduchých nepodmienených reflexov a riadi činnosť svalov a vnútorných orgánov.
Periférny nervový systém
Periférne, alebo aj obvodové nervstvo, je neoddeliteľnou súčasťou centrálneho nervstva, jeho činnosť sa premieta vo vedomí psa. Periférne nervstvo predstavuje spojovaciu zložku: prináša informácie do centra a odvádza príkazy k jednotlivým orgánom. Skladá sa z mozgových a miechových nervov. Mozgové nervy vychádzajú z mozgového kmeňa a predĺženej miechy, je ich dvanásť a riadia činnosť mnohých životne dôležitých funkcií. Miechové nervy vystupujúce zo spodnej časti miechy majú motorickú funkciu. Druhým typom sú miechové nervy vystupujúce z horných miechových koreňov, a tie majú funkciu senzorickú.
Vegetatívna nervová sústava
Vegetatívna, alebo aj autonómna sústava, prijíma a spracováva informácie prichádzajúce z vlastného tela a vysiela príkazy výkonným orgánom. Táto sústava riadi a koordinuje činnosti dôležité pre život, ako je dýchanie, trávenie, krvný obeh, termoregulácia, rozmnožovanie a pod.. Vegetatívne nervy majú na CNS nezávislú funkciu, činnosť tohto systému prebieha bez vedomia alebo vôle jedinca. Vo svojom celku však vegetatívna nervová sústava podlieha riadeniu CNS. Túto sústavu tvoria samostatné nervy a gangliá, ktoré navzájom tvoria spleť v celom organizme. Podľa miesta výstupu z CNS i podľa fyziologických prejavov sa delia vegetatívne nervy na nervy sympatické a parasympatické. Parasympatické nervy vystupujú z mozgového kmeňa a z krížovej časti miechy, nervy sympatické vystupujú z hrudnej a bedrovej časti miechy.
Schéma rozdelenia CNS
1. predný mozog
2. medzimozog
3. stredný mozog
4. zadný mozog
5. miecha |
